Autor: Zuzana Ševčíková, koučka
Pri jednej návšteve svojich priateľov som bola svedkom vtipnej i poučnej situácie.
Pán domu sa práve vrátil od svojich starých rodičov, kam šiel po ríbezle. Medzitým mi jeho manželka stihla porozprávať o hektickom dni plnom detí, neporiadku, hluku a teraz ju ešte čaká spracovanie ríbezlí. Preto sa ho pýta: „Kde sú tie ríbezle?“ On s trošku prekvapeným výrazom tváre ukáže na malé mikroténové vrecko a povie: „Tu! Nevidíš?“ V jej tvári sa zjavil ešte viac prekvapený výraz. „Toto? Myslela som, že donesieš vedro ríbezlí,“ povedala. „Ale ja som nepovedal, že donesiem vedro ríbezlí,“ bránil sa manžel. A pohotovo dodal: „Vidíš, to sú tie očakávania. Ja som povedal, že idem po ríbezle. To je celé…“
A vtedy som si povedala: „Presne!“ Takto vyzerá paralela medzi našimi očakávaniami a realitou. Náš mozog si na základe informácií vytvára príbehy, ktoré sú emočne zafarbené, vychádzajú z toho, čo už poznáme, alebo naopak vytvorí príbeh na základe našich predstáv, túžob. Tieto príbehy nás dokonca pripravia na určitú aktivitu alebo rovno túto aktivitu spustia. Predstavujeme si večer pri preberaní vedra ríbezlí. Pripravujeme sa na to, čo bude potrebné urobiť a zrazu je pred nami do polovice naplnené mikroténové vrecko. Pri niektorých očakávaniach, ako tento príbeh s ríbezľami, vieme nesúlad medzi očakávaniami a realitou veľmi rýchlo prekonať, obsah vrecka vysypeme do misky a máme spokojný večer bez práce. Čo však s očakávaniami, ktoré v strete s realitou spôsobujú dosť veľký emočný diskomfort? Riešenie možno nie je také jednoduché ako vrecko ríbezlí, ale začiatok môže byť rovnaký. Pozrieť sa na to, čo vlastne máme pred sebou…
Otázka: Ktoré z tvojich očakávaní by bolo vhodné „vyprázdniť z vrecka“?
Obrázok:pixabay