Autor: Zuzana Ševčíková, koučka
Nedávno mi volala kamarátka. Zaujímala sa o to, ako mi to ide s mojimi projektmi. Doslova sa ma spýtala: „Ako ti to ide?“ Spontánne som jej odpovedala: „Hýbem sa. Jeden krok dopredu a dva kroky dozadu. Ale dôležité je, že nestagnujem.“ (s úsmevom i štipkou irónie).
Naozaj, často krát to v našich životoch býva tak, že namiesto toho, aby sme sa hýbali dopredu – plnili si svoje sny, mali sa lepšie, prosperovali, boli viac spokojní, pokojní,.., sa stretávame so situáciami, ktoré nás brzdia, alebo ťahajú vzad (strata zamestnania, nevydarené vzťahy, opakovaný ročník, sklamanie, zrada,…). A práve všetky tieto situácie sú príkladom toho, že žijeme. Naša Zem je neustále v pohybe. Každý tlkot nášho srdca dáva do pohybu celé naše telo. Život, to je nádych i výdych. Aj ľudské dýchanie je niekedy náročné – po namáhavej túre, tréningu, veľkom strese, upchatých dutinách,…V takých situáciách spomalíme a oddychujeme. Ak sa nám zdá, že v našom živote nejdeme dopredu, ale cúvame, skúsme urobiť to isté, spomaliť a oddýchnuť si. A pritom sa poobzerať okolo seba, ale aj do seba. Tieto obdobia oddychu nám môžu poskytnúť čas na správne rozhodnutie, prípadne na prehodnotenie plánovaných krokov. Dávajú nám nadhľad, ale aj poznanie, čo vlastne máme vo svojich rukách. Pri písaní týchto riadkov mi prichádzajú na um múdre slová z tretej kapitoly knihy Kazateľ. Podelím sa s časťou z nich:
„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. – Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať. – Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať. – Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.“
Otázka: V akom úseku „kráčania“ sa práve teraz nachádzaš?
Obrázok:pixabay