Autor: Zuzana Ševčíková, koučka
Ann Voskampová vo svojej knihe „Tisíc darov“ opisuje pád prvých ľudí, Adama a Evy, cez nedostatok vďačnosti. Satan je ten prvý a najväčší nevďačník, ktorý chcel väčšiu slávu, väčšiu moc a jedom „nevďačnosti“ nakazil Adama a Evu. Od tejto chvíle už neboli plní vďaky za to, čo mali. Nestačilo im to, čo im Boh ponúkol. Ich pohľad už nebol pohľadom vďačnosti. Uverili presvedčeniu, že môžu mať viac. Môžu byť ako Boh. Napokon nastal pravý opak…
Možno to poznáme aj z nášho sveta. Ak nepozeráme na svet pohľadom vďačnosti, mnohokrát sa stáva, že strácame (možno aj to málo), čo máme. V postoji, ktorému chýba vďačnosť, sa budeme vždy cítiť málo docenení, málo milovaní. Budeme túžiť po iných miestach, úspešnejšej kariére, lepšom partnerovi, rodine, farskom spoločenstve,… (dosaďte si, čo poznáte životnou skúsenosťou). Životu, ktorému chýba vďačnosť, bude vždy niečo chýbať. Bude prehliadať dobré ovocie, ktoré možno dlho dozrievalo, ale má schopnosť chutiť sladko. Život, v ktorom neoceníme vlastný potenciál, nezatlieskame vlastnému úsiliu, nespočinieme v bázni nad prítomným okamihom, bude životom, ktorému chýba to naj… RADOSŤ.
Možno vám pri čítaní týchto riadkov napadne otázka: „Čo je zlé na tom, že chcem viac?“ Vôbec nič!
Ale odrazovým mostíkom pre dosiahnutie toho viac môže byť práve VĎAČNOSŤ, v ktorej žijeme, či ktorej sa učíme. Skrze vďačnosť poznáme hodnotu dosiahnutého. Vďačnosť nám pomáha preklenúť obdobie stagnácie, nezdarov a pádov. Vďačnosť nám môže pomôcť prežiť obdobie bolesti pri strate milovaného človeka, lebo vďačnosť v prítomnosti spája minulosť s budúcnosťou. Vďačnosť nás vedie k zrelosti, a zároveň k životnej múdrosti. Vďačnosť môže byť pre nás zrkadlom, kým sme (alebo kým môžeme byť). A najmä, vďačnosť je predpokladom pre spokojný život.
Otázka: 3 veci, za ktoré môžeš byť práve v tejto chvíli vďačný?
Obrázok:pixabay